Slovenčina
Dielo Jozefa Tótha (1925) obsahuje dva zväzky. Kým v prvom poznáme autora ako básnika, druhý zväzok obsiahol jeho prozaickú tvorbu. Iba ťažko sa dá určiť, ktorá z týchto polôh spisovateľa charakterizuje viac. Vo veršoch, rovnako ako v próze, je básnik a kňaz Jozef Tóth integrálnou osobnosťou, ktorá svoju literárnu skúsenosť dáva do služby osobnostnému zápasu o človeka a ľudskú spoločnosť. Tóthovi vychádza, že kruh je definovaný rovnakou vzdialenosťou bodov od jeho stredu, že životom stromu sú korene, že ak centrom ľudského vedomia nie je hľadanie odpovedí na otázky o zmysle ľudského života, z človeka sa ľahko stáva ekonomický živočích. Rovnako ako básnická tvorba, ani próza J. Tótha nie je iba literatúrou pre literatúru, umením pre umenie. Je to tichá revolta voči akýmkoľvek stratám väzieb človeka na zdroj života. Dôsledok týchto strát býva jasný – zlyhanie v rovine individuálneho údelu, ale aj zlyhanie spoločnosti samej. Preto by si toto dielo mala všimnúť nielen societa literárnych vedcov a milovníkov umenia, ale aj slovenská inteligencia bez ohľadu na predmet svojho bádania. V Tóthovom Diele mnohí jej predstavitelia môžu znova objaviť stratené korene vlastného poslania. Mimochodom, zväzok Próza zahŕňa prózy Človek Jób hovorí s Bohom, Evanjelium apoštola Judáša, Spev košického Tria, Ďuro Čečko, ako aj príležitostné verše básnika. Dopĺňajú ich fotografie z archívu autora.
